Farnosť sv. Ondreja - Voderady
Sv. Otec František:Všetci potrebujeme zmeniť sa k lepšiemu, zdokonaliť sa v dobrom. Zanechajme teda malátne návyky a lenivé podvoľovanie sa zlu, ktoré nám kladie nástrahy. V pôstnom čase sa na nás Cirkev obracia s dvomi dôležitými výzvami: živšie si UVEDOMIŤ Kristovo vykupiteľské dielo a zodpovednejšie UVIESŤ do života svoj krst.
Tešme sa, lebo Boh nás miluje
Aj keď sa situácia zdá zúfalá, Boh zasahuje a ponúka človeku spásu a radosť. Boh naozaj nestojí bokom, ale vstupuje do dejín ľudstva, zamiešava sa do nášho života, vstupuje doň, aby ho oživoval svojou milosťou a aby ho spasil. Sme povolaní načúvať tomuto ohlasovaniu, odmietnuť pokušenie byť si istí sebou samými, chcieť konať bez Boha, nárokovať si absolútnu slobodu od neho a od jeho Slova.
Keď objavíme odvahu spoznať sa takí, akí sme, musíme sa vyrovnávať s našimi slabosťami a obmedzeniami. Môže sa stať, že nás premôže úzkosť, nepokoj zo zajtrajška, strach z choroby a zo smrti. Mnohí si pri hľadaní východiska vyberú nebezpečné skratky, tunel drogy, poverčivosti či zničujúcich rituálov mágie. Je dobré poznať vlastné obmedzenia a slabosti, ale nie pre to, aby sme si zúfali, ale aby sme ich odovzdali Pánovi. On nám pomáha na ceste uzdravovania, berie nás za ruku, a nikdy nás neponechá osamotených!
Máme opravdivú a veľkú nádej v Bohu Otcovi, bohatom na milosrdenstvo, ktorý nám daroval svojho Syna, aby nás spasil, a toto je naša radosť. Máme aj toľké zármutky, ale keď sme opravdiví kresťania, je tu nádej, ktorá rastie a dodáva ti istotu. Nemáme malomyseľnieť, keď vidíme naše obmedzenosti, naše hriechy, naše slabosti. Boh je tu nablízku, Ježiš je na kríži, aby nás uzdravil.
Pozrime na kríž a povedzme si v duchu: „Boh ma miluje.“ Máme limity, slabosti, hriechy, ale Boh je väčší než obmedzenosti, slabosti a hriechy. Chyťme sa Pána za ruku, pozrime na kríž a poďme vpred.
Nech nám Mária, Matka milosrdenstva, dá do srdca istotu, že sme Bohom milovaní. Nech je nám nablízku v okamihoch, keď sa cítime osamotení, keď sme pokúšaní vzdať sa pred ťažkosťami života. Nech nám sprostredkuje cítenie svojho Syna Ježiša, aby sa naše pôstne putovanie stalo skúsenosťou odpustenia, prijatia a lásky. /sv.Otec František/
Pôst nám pomáha odpúšťať naozaj zo srdca
Keď Boh odpúšťa, Jeho odpustenie je také veľké, že je to akoby ‚zabudol‘. Pravý opak toho, čo robíme my klebetením: ‚Ale tento urobil toto, urobil tamto.‘ O iných ľuďoch máme vytvorenú celú históriu, starovekú, stredovekú aj modernú. NEZABÚDAME, lebo nemáme MILOSRDNÉ srdce.
‚Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom‘. To je ROVNICA. Ak nie si schopný odpustiť, ako ti môže odpustiť Boh? On ti chce odpustiť, ale nebude môcť, ak máš UZAVRETÉ srdce. ‚Odpúšťam, ale nemôžem zabudnúť.‘ Pros Pána, aby ti pomohol. Dá sa odpustiť, no nie vždy zabudnúť. Ale odpustiť a pritom hovoriť ‚veď mi to zaplatíš‘, to nejde!
Nech nám pôstny čas pripraví srdce, aby sme prijali Božie odpustenie a potom urobili to isté s druhými, ODPUSTILI zo srdca. Možno ma nikdy nepozdravíš, ale v mojom srdci som ti odpustil. Takto sa PRIBLIŽUJEME k Božiemu MILOSRDENSTVU.
Odpúšťaním otvárame naše srdce, aby doň Božie milosrdenstvo vstúpilo a odpustilo nám. Prosiť o odpustenie potrebujeme všetci. ODPÚŠŤAJME a bude nám odpustené. Majme MILOSRDENSTVO s druhými a pocítime Božie milosrdenstvo, ktoré keď odpúšťa, ZABÚDA. /sv.Otec František/
Úmysly Apoštolátu modlitby
Marec
Za rodiny v kríze
Úmysel Svätého Otca: Modlime sa za rozbité rodiny, aby odpustením dosiahli uzdravenie svojich zranení a znovu objavili vzájomné obohatenie aj napriek rozdielom.
Úmysel našich biskupov: Za rodiny, aby boli prvotným a prirodzeným miestom trpezlivosti, lásky a vzájomného porozumenia.
PROSBY ZA POKOJ NA UKRAJINE
1. Za pokoj na Ukrajine: aby štátnici na oboch stranách hľadali také riešenia, ktoré všetkým prinesú trvalý mier.