29.jún – Slávnosť sv. Petra a sv. Pavla, apoštolov

Katolícka Cirkev spojila sviatky svätých Petra a Pavla do jedného. Títo apoštoli síce nezomreli v ten istý deň ani v ten istý rok, ale ich životné cesty sú úzko späté. Obaja podstúpili mučeníctvo v tom istom meste. Iné podanie hovorí, že ich relikvie boli 29. júna r. 258 prenesené z hrobov, aby ich uchránili pred znesvätením pri cisárskej konfiškácii. Na základe tejto udalosti vzrástla úcta k týmto dvom apoštolom natoľko, že iné dáta o ich smrti alebo pohrebe upadli do zabudnutia.

Slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla je v Katolíckej Cirkvi prikázaným sviatkom. Znamená to, že sa nám v ňom ponúka niečo veľmi dôležité pre náš autentický kresťanský život. Vo všeobecnosti je o týchto svätcoch asi najviac známe to, že Peter bol prvým pápežom a Pavol sa obrátil a uveril v Krista po páde z koňa, keď prenasledoval prvých kresťanov. Je zaujímavé sledovať dielo Božej lásky v týchto tak rozdielnych mužoch a pritom nachádzať inšpiráciu pre svoj vlastný život.

Každý z nás pochádza z nejakého prostredia, kultúry, má rôzne vzdelanie. Nadchýnajú nás rozličné hodnoty, prirodzene túžime dosiahnuť čosi veľké. Cestu k tomu nám ukazuje Ježiš Kristus. Život v priateľskom spoločenstve s ním nám pomôže prekonávať vlastné i cudzie chyby, aj ťažké prekážky, a budovať jednu ľudskú rodinu spojenú pravou láskou. Naše talenty, vzdelanie a skúsenosti budú vzájomnými neoceniteľnými darmi. V blížnych nebudeme vidieť konkurentov nášho šťastia, ale bratov a sestry, ktorí nám k nemu pomáhajú. Autorita chápaná vo svetle viery nebude autoritou moci, ale lásky. Ľudské slabosti a chyby nebudú vhodným sústom na poníženie iného, ale príležitosťou rásť v milosrdnej láske, ktorej nás učí Ježiš. Tento štýl jeho života v nás – apoštoloch súčasného sveta – môže aj dnes pritiahnuť mnohých našich bratov a sestry na cestu radostného nasledovania Krista, a  napriek reálnym ťažkostiam s nádejou hľadieť do budúcnosti.

Autor: S. Lieskovský, (výber)

              Naučme sa umeniu oddychovať

Milí priatelia, máme za sebou mesiace jednotvárnej práce, zodpovednosti, mnohých starostí.... Konečne je tu leto a s ním vytúžený dovolenkový a prázdninový čas! V ňom pociťujeme všetci veľkú potrebu pokoja a oddychu, ktorá spočíva v zmene prostredia, v možnosti myslieť na iné veci, vidieť diaľavy zelených lúk, modrého neba a štíty vrchov, ležať bezstarostne na slnku, ale aj spoznávať nové krajiny.... Sám Ježiš cítil chvíľami potrebu uvoľnenia a odviedol svojich učeníkov občas bokom od namáhavej činnosti, aby si užili trocha pokoja. Aj v tomto je nám vzorom, že je dôležité jednoducho „vypnúť“. Kto neoddychuje, nenazdávajme sa, že ho treba za jeho pracovnú zaťaženosť azda chváliť. Luk ,ktorý je stále príliš napnutý, sa čoskoro zlomí. Keď dovolenkujeme, iste sa mnoho v našom programe zmení. Ale aj cez dovolenku musíme dýchať, prijímať potravu, čistiť si zuby, atď. Ani v duchovnej oblasti nemôžeme vynechať hodnoty, ktoré sú dôležité pre náš duchovný rast: spomeniem aspoň minimum, ako je predovšetkým denná modlitba a účasť na nedeľnej bohoslužbe. Boh určite nemá prázdniny! Chce, aby sme aj vo chvíľach oddychu boli blízko neho. Ako si teda na horách alebo pri mori skutočne, a môžeme povedať, po kresťansky oddýchnuť ? Albino Luciani, neskorší pápež Ján Pavol I. nás chce vyvarovať chýb, ktoré sa v prežívaní voľného času v našom živote tak často opakujú. Hovorí: „Keď z mesta utekám do moderného turistického centra, kde vládne hluk, hurhaj, náhlivosť, znečistenie vzduchu a vody, potom to robím ako tá žena, ktorá si myslí, že zotiera prach, ale v skutočnosti ho handrou len lepšie rozmiestňuje. Som v nebezpečí vrátiť sa ustatý, ochabnutý a nervózny, presne tak, ako som odišiel. Vedieť si oddýchnuť znamená- myslím si- znovu objaviť zdravý spánok, pokoj, prírodu“. A na inom mieste o oddychu hovorí: „Je to ako so soľou v polievke, chutí len vtedy, keď je v primeranom množstve. Keby chcel človek jesť výlučne len soľ, bol by blázon. Práve tak by bol hlúpy človek, ktorý by trávil svoje roky iba zábavami, ktorý by sa ponáhľal z podujatia na podujatie, z oslavy na oslavu, z výletu na výlet a od náboženstva by žiadal len príjemnosť a povzbudenie. Takému životu chýba veľkosť a spoločenská prospešnosť“.

Úmysly Apoštolátu modlitby

JÚN - Za prínos športu

Úmysel Svätého Otca: Modlime sa, aby bol šport nástrojom pokoja, stretania sa a dialógu medzi kultúrami aj národmi a aby sa ním podporovali hodnoty ako úcta, solidarita a osobnostný rast.

Úmysel našich biskupov: Za duchovné povolania – kňazov, rehoľníkov a zasvätených, aby boli svedkami Božej lásky a slúžili svetu Kristovým srdcom.