PRIKÁZANÁ SLÁVNOSŤ:

Nanebovzatie preblahoslavenej

Panny Márie

15. august

Liturgia tohto sviatku Nanebovzatia nám ponúka evanjeliový úryvok o Navštívení Panny Márie. Svätý Lukáš v tomto úryvku zaznamenal rozhodujúci moment Máriinho povolania. Je krásne pripomenúť si tento deň, keď oslavujeme vrcholný okamih jej života. Každý ľudský príbeh, aj príbeh Matky Božej, je na tejto zemi krátky a končí. Nič sa však nestratí. Keď sa život skončí, jeho jedinečnosť žiari ešte jasnejšie. Magnificat , ktorý evanjelium vkladá na pery mladej Márie, teraz vyžaruje svetlo všetkých jej dní. Jeden jediný deň – deň, keď stretla svoju sesternicu Alžbetu – obsahuje zárodok každého iného dňa, každého iného obdobia. A slová nestačia; je potrebná pieseň, ktorá sa v Cirkvi naďalej spieva „z pokolenia na pokolenie“ ( Lk 1,50), na konci každého dňa. Prekvapivá plodnosť neplodnej Alžbety utvrdila Máriu v jej dôvere; anticipovala plodnosť jej „áno“, ktoré sa rozširuje na plodnosť Cirkvi a celého ľudstva vždy, keď je prijaté Božie obnovujúce Slovo. V ten deň sa dve ženy stretli vo viere a potom zostali spolu tri mesiace, aby sa navzájom podporovali, nielen v praktických veciach, ale aj v novom spôsobe čítania histórie.

A tak, drahí bratia a sestry, zmŕtvychvstanie vstupuje do nášho sveta aj dnes. Slová a rozhodnutia smrti sa môžu zdať víťazné, ale Boží život preráža naše zúfalstvo prostredníctvom konkrétnych skúseností bratstva a nových gest solidarity. Skôr ako sa zmŕtvychvstanie stane naším konečným osudom, premieňa – v duši i tele – náš pozemský pobyt. Máriina pieseň Magnificat posilňuje nádej pokorných, hladných, verných Božích služobníkov. Sú to muži a ženy blahoslavenstiev, ktorí aj v súžení už vidia neviditeľné: mocných zvrhnutých z trónov, bohatých vyhnaných s prázdnou, Božie prisľúbenia naplnené. Takéto skúsenosti by sa mali nachádzať v každom kresťanskom spoločenstve. Môžu sa zdať nemožné, ale Božie slovo sa neustále vynáša na svetlo. Keď sa rodia putá, ktorými konfrontujeme zlo dobrom a smrť životom, vidíme, že u Boha nie je nič nemožné (porov. Lk 1,37).

Niekedy, žiaľ, tam, kde prevláda ľudská sebestačnosť, kde materiálne pohodlie a istá spokojnosť otupujú svedomie, táto viera môže zostarnúť. Vtedy prichádza smrť v podobe rezignácie a sťažností, nostalgie a strachu. Namiesto toho, aby sme nechali starý svet pominúť, človek sa ho stále drží a hľadá pomoc bohatých a mocných, čo často prichádza s pohŕdaním chudobnými a poníženými. Cirkev však žije vo svojich krehkých údoch a obnovuje sa ich Magnificat . Aj v dnešnej dobe sú chudobné a prenasledované kresťanské komunity, svedkovia nehy a odpustenia v miestach konfliktov, tvorcovia pokoja a stavitelia mostov v rozvrátenom svete, radosťou Cirkvi. Sú jej trvalou plodnosťou, prvými plodmi budúceho Kráľovstva. Mnohé z nich sú ženy, ako stará Alžbeta a mladá Mária – paschálne ženy, apoštolky zmŕtvychvstania. Nechajme sa obrátiť ich svedectvom!

Bratia a sestry, keď si v tomto živote „vyberáme život“ ( Dt 30,19), máme právo vidieť v Márii, vzatej do neba, náš vlastný osud. Je nám daná ako znamenie, že Ježišovo zmŕtvychvstanie nebolo ojedinelou udalosťou, nie len výnimkou. V Kristovi aj my môžeme „prehltnúť smrť“ (porov. 1 Kor 15,54). Iste, je to Božie dielo, nie naše. Mária je však tým úžasným spojením milosti a slobody, ktoré každého z nás nabáda k dôvere, odvahe a účasti na živote Božieho ľudu. „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ ( Lk 1,49): nech každý z nás pozná túto radosť a hlása ju novou piesňou. Nebojme sa vybrať si život! Môže sa to zdať riskantné a nerozvážne. Mnohé hlasy šepkajú: „Načo sa namáhať? Nechaj to tak. Mysli na svoje vlastné záujmy.“ Sú to hlasy smrti. Ale my sme Kristovi učeníci. Je to jeho láska, ktorá nás poháňa – dušou i telom – v našej dobe. Ako jednotlivci a ako Cirkev už nežijeme pre seba. Toto – a len toto – šíri život a necháva život zvíťaziť. Naše víťazstvo nad smrťou začína tu a teraz. /  Z myšlienok sv. Otca Leva  XIV. / /zdroj: https://www.vatican.va/content/vatican/en.html/

Úmysly Apoštolátu modlitby

August -  Za pokojné spolužitie

Úmysel Svätého Otca: Modlime sa, aby spoločenstvá s náročnejším spolužitím nepodľahli pokušeniu použiť násilie z etnických, politických, náboženských alebo ideologických pohnútok.

Úmysel našich biskupov: Za mladých ľudí, aby našli svoje povolanie a dokázali ho naplniť s radosťou a odhodlaním.