Sv. Otec Lev XIV:  1. november - Slávnosť Všetkých svätých - Mt 5, 1-12a Blahoslavenstvá prinášajú novú interpretáciu reality. Sú cestou aj posolstvom Ježiša Učiteľa. Na prvý pohľad sa zdá nemožné vyhlásiť za blahoslavených tých, ktorí sú chudobní, alebo tých, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti, prenasledovaných alebo tých, ktorí šíria pokoj. No to, čo sa zdá byť v myslení sveta nepredstaviteľné, je naplnené zmyslom a svetlom, keď sa dostane do kontaktu s Božím kráľovstvom. Vo svätých vidíme, ako sa toto kráľovstvo blíži a sprítomňuje medzi nami. Svätý Matúš správne predstavuje blahoslavenstvá ako učenie, ktoré zobrazuje Ježiša ako Majstra, ktorý odovzdáva nový pohľad na veci, čo sa odráža v jeho vlastnej ceste. Blahoslavenstvá však nie sú len ďalším učením; sú učením  par excellence . Rovnako ani Pán Ježiš nie je len jedným z mnohých učiteľov, je Majstrom  par excellence . Navyše je Vychovávateľom  par excellence . Sme jeho učeníci a sme v jeho „škole“. Učíme sa v jeho živote, teda na ceste, ktorou prešiel, objavovať horizont zmyslu, ktorý dokáže osvetliť všetky formy poznania.  /zdroj: https://www.vatican.va/content/vatican/en.html/

Sv. Otec Lev XIV:  2. november 2026 -Spomienka na všetkých verných zosnulých (Dušičky)  Naša kresťanská viera, založená na Kristovom veľkonočnom tajomstve, nám pomáha prežívať naše spomienky viac než len ako spomienku na minulosť, ale aj, a predovšetkým, ako nádej do budúcnosti. Nejde ani tak o obzeranie sa späť, ako skôr o pohľad dopredu k cieľu našej cesty, k bezpečnému prístavu, ktorý nám Boh sľúbil, k nekonečnej hostine, ktorá nás čaká. Tam, okolo zmŕtvychvstalého Pána a našich milovaných, dúfame, že si vychutnáme radosť z večnej hostiny. Ako sme práve počuli od proroka Izaiáša: „Na tomto vrchu Hospodin zástupov pripraví všetkým národom hostinu z bohatého pokrmu... Smrť pohltí naveky“ (25, 6.8). Táto nádej do budúcnosti oživuje našu dnešnú spomienku a modlitbu. Nie je to ilúzia na zmiernenie bolesti z odlúčenia od našich milovaných, ani len ľudský optimizmus. Je to skôr nádej založená na Ježišovom zmŕtvychvstaní, ktorý premohol smrť a otvoril nám cestu k plnosti života. Ako som povedal v nedávnej katechéze, Pán je „cieľom našej cesty. Bez jeho lásky by sa cesta životom stala blúdením bez cieľa, tragickou chybou so zmeškaným cieľom... Zmŕtvychvstalý nám zaručuje príchod, vedie nás domov, kde sme očakávaní, milovaní a spasení“ . Toto konečné miesto určenia, táto hostina, okolo ktorej nás Pán zhromaždí, bude stretnutím lásky. Lebo z lásky nás Boh stvoril, skrze lásku svojho Syna nás zachránil pred smrťou a v radosti tej istej lásky si želá, aby sme s ním a s našimi milovanými žili navždy. Preto vždy, keď prebývame v láske a prejavujeme dobročinnosť druhým, najmä tým najslabším a najnúdznejším, môžeme kráčať k nášmu cieľu a už teraz ho predvídať prostredníctvom nerozlučného puta s tými, ktorí nás predišli. Ježiš nás navyše povzbudzuje týmito slovami: „...lebo som bol hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť, bol som cudzinec a privítali ste ma, bol som nahý a dali ste mi priodiať, bol som chorý a starali ste sa o mňa, bol som vo väzení a navštívili ste ma“ ( Mt  25, 35-36). Láska víťazí nad smrťou. V láske nás Boh zhromaždí s našimi milovanými. A ak spolu kráčame v láske, náš život sa stane modlitbou stúpajúcou k Bohu, ktorá nás spája so zosnulými a približuje nás k nim, kým sa s nimi opäť stretneme v radosti večného života. Drahí bratia a sestry, aj keď je v našich srdciach stále hlboko zakorenený smútok za tými, ktorí už medzi nami nie sú, zverme sa nádeji, ktorá nesklame (porov.  Rim  5,5). Upierajme svoj pohľad na zmŕtvychvstalého Krista a myslime na našich zosnulých milovaných, akoby boli obklopení jeho svetlom. Dovoľme Pánovmu prísľubu večného života zaznieť v našich srdciach. On zničí smrť navždy. Ba už ju premohol a otvoril nám cestu k večnému životu prechodom údolím smrti počas svojho veľkonočného tajomstva. Takto, zjednotení s ním, môžeme aj my vstúpiť a prejsť údolím smrti. Pán na nás čaká a keď sa s ním konečne stretneme na konci našej pozemskej cesty, budeme sa radovať s ním a s našimi blízkymi, ktorí nás predišli. Nech nás tento prísľub posilňuje, osuší naše slzy a pozdvihne náš pohľad k nádeji do budúcnosti, ktorá nikdy nezmizne.   /zdroj: https://www.vatican.va/content/vatican/en.html/