Ozvučená prehliadka Sixtínskej kaplnky 3D TU . 

Pohyb myšou, +.-, šipky...

Želáme pekný umelecký zážitok.

   Sixtínska kaplnka (tal. Cappella Sistina, lat. Sacellum Sixtinum) je sakrálna stavba, ktorú ako súčasť Apoštolského paláca vo Vatikáne dal postaviť pápež Sixtus IV. v rokoch 1473 – 1484; pôvodne pápežova súkromná kaplnka vznikla podľa plánov Giovanniho de Dolciho a Baccia Pontelliho.Sixtínska kaplnka patrí k najznámejším a turistami najviac vyhľadávaným miestam v Ríme a tvorí súčasť prehliadkovej expozície Vatikánskych múzeí. Od roku 1984 je spolu s ostatnými architektonickými pamiatkami Vatikánu zapísaná v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Architektúra stavby

Z architektonického hľadiska je Sixtínska kaplnka pomerne jednoduchou stavbou. Tvorí ju rozľahlý sálový priestor (vnútorné rozmery 40,9 x 13,4 m, výška 20,7 m) s plytkou valenou klenbou s lunetami, členený mramorovou prepážkou dekorovanou girlandami, úponkami a puttami, ktorú so speváckym chórom na pravej strane vytvorili renesanční sochári Mino da Fiesole, Giovanni Dalmata a Andrea Bregno.

Fresková maľba

Sixtínska kaplnka je preslávená predovšetkým freskovou výzdobou stien a stropu dielami najvýznamnejších talianskych renesančných umelcov.Na obidvoch bočných stenách je po šesť veľkých freskových obrazov s výjavmi zo života Ježiša Krista (na pravej strane) a Mojžiša (na ľavej strane), maľovaných v r. 1481 – 1482 toskánskymi a umbrijskými maliarmi (Pinturicchiom, Sandrom Botticellim, Cosimom Rosellim a ďalšími).Práce na nástenných maľbách trvali od júla 1481 do mája 1482, teda pomerne krátku dobu: sotva jedenásť mesiacov. Maliari povolaní do Ríma najprv vytvorili vzorky fresiek, ktoré boli z umeleckého ale aj z liturgického hľadiska podrobené odbornému preskúmaniu pápežom ustanovenou komisiou. Po kladnom ohodnotení predlôh umelci dostali v októbri 1481 objednávku na vytvorenie celej série príbehov. Obrazový program kaplnky obsahoval cyklus scén zo Starého a z Nového zákona o živote Mojžiša a Krista. Príbehy začínali pri oltárnej stene - tu namaľované fresky však o polstoročie ustúpili Michelangelovmu Poslednému súdu - pokračovali pozdĺž dlhých stien kaplnky a končili pri vstupnej stene. Nad týmito obrazmi bola namaľovaná galéria pápežských portrétov a spodnú časť stien zaplnili vyobrazené drapérie. Jednotlivé scény z oboch cyklov obsahujú vzájomné typologické odkazy. Scény vychádzajúce zo Starého i Nového zákona sú chápané ako jeden celok, tvoria myšlienkovú jednotu; Mojžiš predstavuje Kristovho predchodcu.