História farnosti
Farnosť Voderady sa spomína už okolo roku 1390. keď bol ostrihomským arcibiskupom Ján z Kanižy. O rímskokatolíckej fare v obci Voderady sa zmieňuje i Peter Pázmany vo spojom súpise. Vizitátor v roku 1562 však našiel faru neobsadenú a dedinu bez veriacich. V roku 1634 vykonal vizitáciu vacovský biskup a bratislavský prepošt Juraj Draškovič, podľa ktorého boli Voderady vtedy filiálkou cíferskej farnosti. Až v roku 1692 nákladom Tomáša Baranyaya postavil Štefan Zichy väčší kostol. Voderadská farnosť patrila do seneckého dekanátu, bratislavského arcidekanátu v arcidiecéze ostrihomskej. Po ustanovení apoštolskej administratúry v Trnave (1922) do dekanátu Trnava. Najstaršou filiálkou sú Pavlice (kostol sv. Mikuláša z roku 1692). V schematizme ostrihomskej arcidiecézy na rok 1841 sa objavuje filiálka, Slovenská Nová Ves (s kostolom zasväteným sv. Jozefovi pochádzajúci z 18.storočia.
Kostol sv. Ondreja
Život veriacich voderadskej farnosti sa v každom období sústreďoval okolo farského kostola, ktorý je zasvätení sv. Ondrejovi. Pravdepodobne na mieste kostola zo 14.storočia bol v roku 1692 postavený kostol bez veže nákladom cirkevného patróna Tomáša Baranyaya. Gróf Štefan Zichy dal v roku 1744 kostol renovovať a pristaviť vežu. V roku 1856 bol obnovený. Ostatná obnova kostola bola uskutočnená na prelome 70-tych a 80-tych rokov 20.storočia. Barokový kostol je jednoloďový. Pozdĺžny priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a hrebienkami. Sakristia je na južnej strane presbytéria s podobnou klenbou. Obvodové múry sú v exteriéri členené pilastami a rímsovými hlavicami. Na čelnej západnej strane je predstavená trojposchodová veža s kamenným vstupným portálom a dvojitou baňatou strechou. Pre zemepánov bol určený oddelený priestor, tzv. ,,grófska“ vľavo od oltára. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1713 bol murovaný chór. Neskôr postavila viedenská firma Wagner točivé kovové schody. Pamätná tabula s latinským textom pri vstupe do sakristie pripomína sv. omšu, ktorú pri oltári slúžil 1.októbra 1876 varadínsky kňaz gróg František Zichy. Z pôvodného barokového interiéru zostala len kazateľnica, drevené lavice a kalvária. Na kostolnej veži boli tri zvony. Počas prvej svetovej vojny 12.septebmra 1917 dva zvony rekvirovali. Boli zhodené z veže a odvezené na vojenské účely. Zostal len jeden zvon. V roku 1925 sa začalo so zbierkou na nové zvony. Nové zvony odlial trnavský zvonolejár Alojz Kurbel a 17.mája 1925 boli posvätené vdp. dekanom Antonom Rosipálom a miestnym dekanom Hubertom Rabenseiferom. Z vonkajšej strany kostola je vstup do krýpt, v ktorých pochovali príslušníkov rodu Zichyovcov. Kostol bol pokrytý šindľom. V roku 1925 bola urobená eternitová strecha. Patrónmi kostola boli zemepáni. Od roku 1819 to bol gróf František Zichy, začiatkom minulého storočia Jozef Zichy, potom Keglewich a nakoniec Klára Keglewichová, rod. Zichy.
Fara
Z vizitácie Štefana Illyésa, ktorú vykonal v roku 1694 je známe, že farská budova bola postavená nedávno. V minulosti sa účasť na údržbe farských budov delili veriaci a patrón kostola. Rekonštrukcia budovy fary bola ukončená v roku 1991. Bola na ňu umiestnená pamätná tabuľa kaplánovi Andrejovi Kubinovi.